Inšpirovaní našimi mladšími kamarátmi sme sa tento mesiac vybrali do Zádielu aj my. Hoci predpoveď počasia bola rôzna a dokonca sa blížilo výrazne ochladenie, nevzdali sme to a v sobotu ráno sme sa stretli pred našou školou. Ešte pred 8mou sme vystúpili na prázdnom parkovisku v Zádieli, kde sa začal náš výlet.
Keďže počasie nám prialo - bezvetrie, občasné mraky, no hlavne sme sa tešili slnečným lúčom - vybrali sme sa kúsok do dediny. Hneď za druhým domom sme odbočili na zelenú značku, pretože sme sa potrebovali dostať najprv na planinu. Hoci stúpanie nebolo jednoduché, takmer 300 metrové prevýšenie nám zmierňovali serpentíny a výhľady na okolie (veľmi dobre sme mohli pozorovať Lom Včeláre). Aj keď sme sa celkom dobre zapotili, stálo to za to - všetky tie výhľady, ktoré nedokážete zachytiť ani v tej najlepšej fotke. Hore na planine sa nám ukázala celá tá krása. Niet divu, že sa národný park nazýva Slovenský kras :D
Prechod planinou nám ubehol veľmi rýchlo. Cestou sme mohli pozorovať rozkvitnuté hlaváčiky či poniklec, vyliezali aj jašteričky, sem - tam sme zakopli o vytŕčajúce skaly, skúsili sme hĺbku aj krasových závrtov, niektorí dokonca našli aj kostru jelenčeka.
Ani sme sa nenazdali a začali sa okolo nás hromadiť tmavšie mraky, no my sme už schádzali z planiny do doliny na chatu Zádiel. Tu sme sa občerstvili, oddýchli, trochu vyšantili, porozprávali a hlavne aj skryli pred pravou jarnou prehánkou.
Celý náš výlet sme zakončili prechodom cez tiesňavu. Tu sme mohli vidieť, ako sa Blatný potok po stáročia zarezával do skál, čím vytvoril úžinu (veď najprv tiekol na úrovni planiny a dnes je v doline). Z oboch strán sa okolo nás vypínali pomerne vysoké a strmé skalné steny a opäť sme mohli vidieť akú výšku sme aj my sami prekonali.
Čo dodať? Bolo SUPER. Veľa sme videli, zažili, dokonca sa aj naučili. A samozrejme, už sme začali plánovať naše ďalšie dobrodružstvo - zatiaľ neprezradíme ;)