Krása, sneh, majestátnosť, rozprávka, radosť, nadšenie, guľovačka, šmýkačka, pomoc, priateľstvo, rodina... a ešte ďalšie slová by mohli charakterizovať našu turistiku do zasnežených Tatier.
Keďže v meste toho snehu až tak veľmi nemáme, vybrali sme sa do našich veľhôr na jednu z najznámejších trás zo Štrbského na Popradské pleso a späť. A oplatilo sa.
Stretli sme sa na vlakovej stanici ešte pred siedmou ráno. Cesta vlakom, hoci až do Štrby, ubehla rýchlo. A keď nás už pri Poprade vítali slnkom pokryté Tatry, vedeli sme, že počasie bude ideálne. O to viac sme sa nevedeli dočkať. V Štrbe sme prestúpili na zubačku, ktorá nás vyviezla až na Štrbské pleso. Odtiaľ sme už kráčali lesom. Krásnym, zasneženým. Užívali sme si výhľady na snehom pokryté vrcholce štítov ale aj sneh samotný, keďže sme sa v ňom občas aj vyváľali. Nové sily sme nabrali na chate pri Popradskom plese, kde sme si pochutnali na teplej polievke. A keďže sme mali čas, tak nesmela chýbať guľovačka, stavanie snehuliaka, dokonca aj šmýkačka sa nám podarila.
Vyšantení sme sa tou istou cestou vrátili na stanicu na Štrbskom plese. A aj keď v závere túry unavení, no celý čas veselí. Táto takmer 10 km dlhá trasa sa naozaj vydarila. Nesvedčia o tom iba fotky, ale aj zážitky všetkých turistov. Malých aj veľkých... žiakov, učiteľov aj rodičov. Ja osobne im za tento nádherný deň všetkým ďakujem. A teším sa už na najbližšiu túru.
Pridáte sa aj vy?